Joga
Ako duchovná cesta.
Neexistuje joga zameraná len na telo, neškodná gymnastika, či len cvičenie, telesné cviky, tzv. ásany.
Telesné cviky sú rituálné gestá prameniace v hinduizme.
Relaxácia na konci cvičení je hypnóza.
Neexistuje žiadna kresťanská joga!
Nie možné ju oddeliť od veľkého celku - hinduizmu, s ktorým je pevne spojená.
"Nie je hinduizmus bez jogy a joga bez hinduizmu!"
Hinduizmus verí v neosobnú silu, ktorým je božský princíp Brahman. Cieľom života človeka je, aby splynul s Božstvom Brahmanom. Tak sa "vykúpi" z nekonečného cyklu prevteľovania.
Joga je prostriedok sebaspasenia, jej cieľ: človek sa má naučiť ovládať sám seba. Najprv telesne prostredníctvom vegetatívnych procesov, potom prostredníctvom pocitov, aby sa dostal k svojmu skrytému božskému jadru, ktoré sa prebudí. Napokon postupne šiestimi krokmi jogy sa dostane na jeho vrchol a tam splynie so všeobecným svetovým duchovnom, s Brahmanom (panteizmus). V joge slúžia všetky telesné praktiky duchovnu.
Telesné praktiky sú neoddeliteľné od duchovného pozadia, ktoré je vlastne jeho cieľom.
Postoje v joge sú neprirodzené a nemajú nič spoločné s pohybom, či športom. Najznámejší je tzv. lotosový sed.
Ani dychové cvičenia nemajú za cieľ telesnú, ale duchovnú zdatnosť. Jogistickým dýchaním nemožno navodiť medicínou odporúčané správne dýchanie. Hinduizmus verí v kozmickú energiu, ktorú nazýva prána.
Cieľom dychového cvičenia je, aby jogín pránu, túto božskú silu nabral zo svojho okolia do seba a pomocou koncentrácie a meditácie ju nechal prúdiť vo svojom tele.
Fritz Blanke v svojej knihe Asiatische religiösen Strömungen in Europa píše:
„Joga sa javí ako súbor cvičení, ale vedie ľudí, bez toho aby to spozorovali,
do nového duchovného sveta, do novej formy náboženstva.“
Jogíni tvrdia, že „vibrácie” mäsa sú škodlivé a znižujú duchovnú vnímavosť a preto sa dáva veľký dôraz na vegetariánstvo.
Podobne je to aj s ostatnými orientálnymi cvičeniami (napr. brušné tance).
