Staroveká pohanská tradícia.
Druidskí kňazi boli považovaní za tvorcov a šíriteľov keltského náboženstva, ktoré zahŕňalo čarovanie, veštenie, kontakt s čarovnými bytosťami. Neuznávali múry a svoje stretnutia uskutočňovali v prírode, na lúkach a v lesoch.
V šúčasnosti sa obnovuje tzv. neodruidizmus (návrat k silám Matky prírody).
Druidi, čo sa týka ich vnútornej štruktúry, tvorili systém o troch stupňoch.
Prvým stupňom boli bardovia, ktorí boli básnikmi, rozprávači legiend a mýtov, uchovávali hovorenú tradíciu. Bardová a ich úrad sa ako jediný zachoval po zničení Keltov a ich vplyvu v Európe najdlhšie, a to v Írsku a Škótsku.
Vates alebo tiež ovati tvorili druhý stupeň. Mali znalosti bardov a tiež vedomosti ovatského stupňa, ktorý sa zaoberal veštením, liečiteľstvom, pôrodníctvom, atď. . Tento stupeň je už teda duchovnejšie zameraný ako stupeň bardov.
Tretím stupňom je stupeň, ktorý vychováva z ovatov budúcich druidov. Často bývajú poradcom náčelníka či kráľa, ich vplyv spadá do politiky a diplomacie, vychovávajú mladých aristokratov.